Keď partner odmieta komunikovať

Janka napísala: “Ahojte, velmi som sa pohadala s priatelom, obvinil ma ze som ho oklamala a rozisiel sa so mnou, ja vobec neviem ako ho ziskat spat pretoze odmieta so mnou komunikovat a nechce si nic dat vysvetlit. Poradte mi, dakujem”

V tomto prípade sú veci nastavené zle a horšie. Keďže mladý pán sa rozhneval a nebol ochotný diskutovať, znamená to len jedno – hľadal zástupný dôvod, ktorý by mu bol dal príležitosť urobiť to, čo urobil.

Siahnem do svojej minulosti, pretože mi to pripomína “najtemnejšiu kapitolu môjho života”: tiež som strašne visela na mládencovi, ktorý o mňa až tak veľmi nestál. Bol to “muž môjho života”, ako píše iná čitateľka - a ešte dnes, po 25 rokoch, to môžem pokojne potvrdiť. Bol. No a? Jedného dňa ma z niečoho obvinil a škaredo so mnou vybehol. Zložila som sa. Potom som sa zviechala a dožadovala som sa vysvetlenia. Nakoniec som sa dozvedela, že niekto o mne niečo povedal… a on radostne a chytro uveril. Keď som zdvihla obočie, dopočula som sa “a čo si myslíš, ako som sa cítil, keď takto o tebe hovorili?!” Upps… a to som mala pocit, že ja som tá, ktorej sa diala krivda…

Ale nielenže som bola ukrivdená, ale som bola ešte aj blbá (to sa totiž nedá inak nazvať) a “odpustila” som mu. Pol roka bolo dobre. Potom jedného večera zazvonil telefón, na druhom konci bol rozhnevaný mladý muž, nabrýzgal mi, čo sa do mňa vošlo (dodnes neviem, prečo, lebo nemal vo zvyku vysvetľovať) – a zavesil. Keď som volala späť, už to zdvihla len jeho sestra, že so mnou nechce hovoriť. A tak sa aj stalo. Odvtedy sme spolu nehovorili, nevideli sme sa… slovom, nič. Časť zo mňa v ten večer zomrela – naveky zmizla. Romantik pristál oboma nohami v realite. Dnes mi je to už jedno a vidím len lekciu, ktorú som dostala: keď vidíš, že niečo nie je v poriadku, nemá zmysel pred tým zatvárať oči, lebo ty to tak nechceš… Veci sú, aké sú. Keď si ich pripustíme v ich neskreslenej podobe, nepodrazia nás. Ak si ich budeme prikrášľovať, na konci sme aj tak my tí, ktorí tým utrpia… A bolo jedno, že to bol muž môjho života. Nehodili sme sa k sebe. Jeden miloval z plného srdca, kým druhý len dovoľoval, aby ho milovali.

Niektoré lásky sú na svete len na to, aby vyskúšali, kedy až puká naše srdce. Ak nefungujú iné prostriedky (napríklad posilniť svoje preňho príťažlivé vlastnosti a zbaviť sa vlastností, ktoré by ho mohli odpudzovať), nemali by sme si lásku človeka vydupávať za každú cenu. V takomto prípade je totiž veľmi dobre možné, že je v našich očiach len “korisťou” – a keď ju ulovíme, budeme chvíľu ešte svoje víťazstvo vychutnávať, ale po čase sa budeme chcieť pohnúť niekam inam – a naša “korisť” nás bude zdržiavať.