Beata písala: “Bola som na PN-ke,ked som objavila Vasu schranku,hladala som nieco o cakrach a nasla som
Mam za sebou autohavariu,stale mam strach z auta,aj ked jazdim,prezivam peklo,neviem sa z toho nejak dostat,s partnerom si uz dlhsiu dobu nerozumieme a kym ja placem po veceroch,on spokojne spi.Caka ma operacia-laparoskopia vajecnika,mam strach z narkozy,bude to o necely tyzden a neviem sa nejak uvolnit,ak sa mi aj obcas podari nejak to dosiahnut,je to chvilkove.V minulosti som mala milenecky vztah,neviem sa zbavit spomienok,niekedy si pripadam ako blazon,ked vediem s nim dlhosiahle rozhovory a ked sa uz rozhodnem,ze uz definitivne na neho prestavam mysliet,on sa vzdy ozve!Citim,ked mi pise mail,viem,kedy mi zavola,potom sa to u mna zacne odznova.Viem,ze jedina cesta,je navrat k sebe samej,ale ja neviem odkial mam zacat a cim…Velmi Vas prosim o pomoc,vdaka.”
To, čo píšete, je strach z budúcnosti. Vtedy máme tendenciu pozerať do minulosti a túžiť po návrate do nej. Strach z budúcnosti býva niekedy vyprovokovaný pocitom straty kontroly nad vecou – vo vašom prípade to mohla byť tá nehoda, ktorá vám ukázala, že ste vlastne veľmi bezmocný a zraniteľný tvor… Všetci sme takí. Keď nám prestane záležať na tom, čo na naše nedostatky a zlyhania povedia iní, vytvorí sa v nás vnútorný pokoj a začneme upínať pohľad do súčasnosti a blízkej budúcnosti, nie do minulosti a ďalekej budúcnosti, ktoré neovplyvníme a tým vlastne len posilňujeme svoj pocit bezmocnosti! Mala by pomôcť kniha od Miguela Ruiza Štyri dohody, a pokiaľ viem, má aj niečo k strachu (http://www.martinus.sk).
A ešte odporúčam skúsiť pozrieť aj na Mračnú horu.
Posledné otázky