Čo robiť proti “energetickým upírom”?

Lucia sa pýtala: “Písali ste o upíroch sajúcich energiu. Dá sa proti nim chrániť? A ako pomôcť im, resp. čo použiť, aby to prestali robiť?”

Proti “energetickým upírom” platí jedno – vyhnúť sa im, nepustiť ich do svojho života. To je najspoľahlivejšie. Len čo zistíte, že nejaký taký sa obšmieta naokolo, rozlúčte sa s ním! Inak prídete o pokoj a šťastie – a to všetko len preto, že máte dobré srdce!

Som homosexuál?

Ferry sa na minigrimi pýtal: “Rad by som sa ta opytal na jednu pre mna dost chulostivu zalezitost.Mam asi problem so svojou orientaciou, ale nebolo to stale neviem co sa deje.Lubia sa mi dievcata ale ako nahle zacnem nieco viac alebo pride ku mne na akt nedojde lebo ma proste prestane vzrusovat.Zopar krat som sa uz aj zobudil na to ako mam sex s inym muzom a dokonca sa mi to aj velmi lubilo.pride mi to divne nechapem co sa moze diat.Velmi ta prosim pomoz mi s tym ak sa neako da.”

Na svete sú rôzne typy ľudí: niektorí sú na opačné pohlavie, iní sú na rovnaké pohlavie, no a iní sú zas na oboje, kým iní nie sú na nič z toho. A každý z nich má 1. právo byť taký, aký je, 2. svoje opodstatnenie na tomto svete (”poslanie”).

Mám strach osloviť a baliť ženu

Richard sa pýtal: “Uz fakt neviem co mam robit tak preto sa na vas obraciam. Mam neskutocny strach oslovit zenu a zacat ju balit, ak to skusim tak sa mi zovrie hrdlo ako keby ma niekto drzal. Pritom viem ze o nic nejde, ale ja neviem uz nechapem preco tak reagujem ako reagujem. Neviete nejake kuzlo na prekonanie tohto strachu alebo nieco co by mi pomohlo. Mam aj Talizman pre odvahu a sebadôveru, nezda sa mi vsak ze by mi pomahal. Uz fakt neviem co mam robit.“

Odpoveď: Bolo by dobré vedieť, v čom pramení váš strach. Bojíte sa, že neuspejete? Alebo že sa z vás budú smiať? (Asi to druhé, ale môžem sa mýliť.)

Môj partner rád vyvoláva hádky

Jedlička sa pýtala: “Ako sa da psychicky ubranit proti partnerovi s ktorym zijem v spolocnej domacnosti uz 30 rokov a rozchod nie je vzdy schodna cesta. .V slovnom prejave je agresivny, vyvolava velmi casto prudke hadky z ktorych sa ja velmi rychlo vycerpam.Nezaujima ho ziadny nazor a vzdy len oponuje…maju to v rodine, su znami tym, ze si ustavicne oponovali, hadali.Zial, ja som sa to dozvedela uz neskoro.
Chcela by som prezit roky, ktore su mi este sudene trosku vo vacsej pohode a pokoji.”

Nepoznám presne situáciu, takže sa pokúsim len tak “triafať”. Ľudia, ktorí sa hádajú a s obľubou protirečia, chcú vyvolať diskusiu, V tejto diskusii potom využívajú svoju silnú stránku, aby mali “navrch” nad tým druhým. To im dáva pocit sebauspokojenia.

Ako pomôcť inému prekonať sklamanie?

Janka sa pýtala: “Poradte mi prosim Vas ako pomoct kamaratovi aby sa odputal od minulosti, zacal hladiet do buducnosti, nebol stale v depresiach. Na tomto jeho stave stroskotal aj nas vztah, viem ze ma ma rad ale boji sa lasky a boji sa niekomu doverovat pretoze mu jeho byvala priatelka velmi ublizila. No a on ma problem sa zalubit a hladat buducnost s niekym inym. Aspon tak mi to povedal. Verim ze ked mu pomozem tak sa zlepsi aj vztah medzi nami. Prosim Vas o rada, len nemam tarotove karty a chcem to urobit za neho lebo on takymto veciam neveri a vysmeje ma. “

Moja odpoveď bola viesť priateľa k tomu, aby rekapituloval. Rekapitulácia je nekonečne silný nástroj, ktorý sa hodí na odbúranie momentálnej podráždenosti zo situácie, na vyhladenie zlých zážitkov a tráum, ale aj na vynulovanie karmických dlhov, ak o nich vieme. Moja rada však nebola úspešná, pretože priateľ rekapitulovať nechcel – a to vytvorilo novú situáciu a nový komentár:

Keď spadneme do beznádeje

Jana písala: “Rada by som to dala precitat svojmu priatelovi ale on ma s tym vysmeje, na taketo veci on nie je. Rada by som keby sa konecne nechal strhnut mojim nadsenim ale on stale tvrdi nemozem sa nadchnut lebo z toho budem len sklamany a potom to tak naozaj je. Neviem ako ho prinutit aby zacal zmyslat inak a ako mu pomoct. Chcem aby bol stastny.”

Keď sú ľudia depresívni a negativistickí, majú tendenciu prestať sa hýbať, sedia schúlení do seba a dumajú. A keďže duša a telo sú prepojené nádoby, tak logicky stačí “škarohlídovi” začať sa hýbať, vystrieť sa, mať roboty vyše hlavy, nestíhať a stále sa pohybovať (tým myslím: večne meniť miesto, kde sa práve nachádza) a trudnomyseľnosť a pesimizmus začnú miznúť. (Pravda, ak neško o vyslovenú chorobu.)

O zlozvykoch

Niektoré zlozvyky sú tu preto, lebo nás pred niečím ochraňujú. Viem, znie to neuveriteľne, ale je to tak. Napríklad zlozvyk večne niekoho poučovať od nás odpudzuje ľudí – a keď to vezmeme “od podlahy”, nakoniec zistíme, že máme taký strach emocionálne sa naviazať na iného človeka, až sme si vybudovali zlozvyk odpudzovať od seba ľudí, aby sme sa nenechali niekým zraniť.

Takže než začneme zlozvyk babrať, treba si položiť otázku “čo dobré mi môj zlozvyk prináša? pred čím ma ochraňuje?” A potom je lepšie najprv odstrániť príčinu, prečo som si ho vybudovala, a až potom ošetrovať zlozvyk samotný.

Jedinci, ktorí sa potrebujú trápiť

Zasa vyberám z diskusií na minigrimi, než ich celkom vymažem. Nazbieralo sa tam za tie roky hodne múdrostí a bola by škoda, keby sa stratili…

Beáta: “Som asi typicky jedinec,ktory sa potrebuje trapit?!Dokazem si vsugerovat hocico,len skoda,ze viac je toho negativneho,nez pozitivneho.”

Trnka: “Beátka, mám tie isté pocity, ak ide o druhých ľudí viem pomôcť – ale sebe nie, tiež sa mi spĺňajú skôr tie negatívne myšlienky.”

Neviem, čo so sebou a so vzťahom…

Beata písala: “Bola som na PN-ke,ked som objavila Vasu schranku,hladala som nieco o cakrach a nasla som Mam za sebou autohavariu,stale mam strach z auta,aj ked jazdim,prezivam peklo,neviem sa z toho nejak dostat,s partnerom si uz dlhsiu dobu nerozumieme a kym ja placem po veceroch,on spokojne spi.Caka ma operacia-laparoskopia vajecnika,mam strach z narkozy,bude to o necely tyzden a neviem sa nejak uvolnit,ak sa mi aj obcas podari nejak to dosiahnut,je to chvilkove.V minulosti som mala milenecky vztah,neviem sa zbavit spomienok,niekedy si pripadam ako blazon,ked vediem s nim dlhosiahle rozhovory a ked sa uz rozhodnem,ze uz definitivne na neho prestavam mysliet,on sa vzdy ozve!Citim,ked mi pise mail,viem,kedy mi zavola,potom sa to u mna zacne odznova.Viem,ze jedina cesta,je navrat k sebe samej,ale ja neviem odkial mam zacat a cim…Velmi Vas prosim o pomoc,vdaka.”

To, čo píšete, je strach z budúcnosti. Vtedy máme tendenciu pozerať do minulosti a túžiť po návrate do nej. Strach z budúcnosti býva niekedy vyprovokovaný pocitom straty kontroly nad vecou – vo vašom prípade to mohla byť tá nehoda, ktorá vám ukázala, že ste vlastne veľmi bezmocný a zraniteľný tvor… Všetci sme takí. Keď nám prestane záležať na tom, čo na naše nedostatky a zlyhania povedia iní, vytvorí sa v nás vnútorný pokoj a začneme upínať pohľad do súčasnosti a blízkej budúcnosti, nie do minulosti a ďalekej budúcnosti, ktoré neovplyvníme a tým vlastne len posilňujeme svoj pocit bezmocnosti! Mala by pomôcť kniha od Miguela Ruiza Štyri dohody, a pokiaľ viem, má aj niečo k strachu (http://www.martinus.sk).

A ešte odporúčam skúsiť pozrieť aj na Mračnú horu.

Ako sa postaviť na nohy po rozchode?

Ďalší srdceryvný príbeh z minigrimi: “pytate sa preco nemam ziadnych priatelov, predtym som mala dlhy unavny sedemrocny vztah, samozrejme sme mali spolocnych priatelov no a ti sa mi po rozchode otocili chrbtom a zostali verni byvalemu, pretoze ten je pre nich vyhodnejsia partia ako ja. Az vtedy sa mi otvorili oci a zistila som aki su to ludia, vlastne pokrytci. Uz nie som male dieta aby som isla niekam na pieskovisko hladat si novu kamaratku, som dost hanbliva a dost tazko sa zoznamujem s ludmi. Pre mna je samota hrozna, ja som rak a charakteristika raka na mna sedi na sto percent, som hrozny romantik, ktory veri v dobro a vo vsetkom zlom hlada aspon maly kusok dobra. Toto beriem ako trest za to ze som ublizila svojmu byvalemu priatelovi, teraz aspon viem ako sa citil on. Nozaj neviem ako dalej, stale cakam ze sa ozve a budeme aspon priatelia a ja mu budem moct dokazat ze jediny kto bude moct nieco lutovat bude on.”

Trnka odpovedala: “Z vašich príspevkov je zrejme, že vaša sebaúcta a sebadôvera je na bode mrazu – odtiaľto by ste mali začať meniť svoju terajšiu situáciu, začať si vážiť samú seba veď ako vás môžu mať radi iní ľudia, ak sa nemáte radi vy sama – nevážite si svoju osobnosť a ste ochotná sa ponižovať, prosiť tam, kde sú dvere zatvorené, o tom čo je pre vášho ex najlepšie nechajte rozhodnúť len jeho samého, naše šťastie nemôže byť v žiadnom prípade závislé od iného človeka, v prvom rade musíme byť šťastní sami so sebou …”